Skúška ohybom plastov
Skúška ohybom plastov podľa normy EN ISO 178
Vzorky na skúšku ohybom plastov podľa normy EN ISO 178
Základom každej dobre vykonanej skúšky je kvalitný skúšobný stroj (presný, stabilný, spoľahlivý a užívateľsky prívetivý) a správne pripravená vzorka.
Z tohto dôvodu sa norma EN ISO 178 pre skúšku ohybom zaoberá aj definíciou dobre pripravenej vzorky, ktorá by mala mať prednostne rozmery 80 x 10 x 4 mm (d x š x v). V prípade, že vzorku s týmito rozmermi nie je možné vyrobiť, mala by mať tieto rozmery: d/h = 20.
Šírka v pomere k hrúbke by potom mala mať tieto parametre:
3 < h < 5 b = 10 mm
5 < h < 10 b = 15 mm
Pred začatím skúšky ohybom
Skúška ohybom sa vykonáva na menších skúšobných strojoch, pretože sily nie sú také veľké ako pri skúške ťahom - samozrejme, v závislosti od materiálu. Avšak zatiaľ čo pri skúške ťahom sa pri plastoch/kovoch dosahujú desiatky kN, pri skúške ohybom sa pri plastoch dosahujú stovky N až nižšie jednotky kN.
Pred skúškou sa musia podpery ohýbacieho prípravku nastaviť na správnu vzdialenosť podper, pričom norma hovorí, že L = (16 +/- 1) * h.
Samozrejme, je dôležité, aby sa vzorka následne správne umiestnila na ohýbací prípravok, pretože výsledok (medzná hodnota pružnosti) závisí od priehybu a meranej sily. Priehyb a nameranú silu možno ovplyvniť len správnym umiestnením vzorky - rovnobežnosť, kolmosť...
Následne sa odporúča nastaviť predpätie počas skúšky - vzorky môžu byť mierne nerovnomerné a je dôležité, aby nedošlo k ich splošteniu pre následné hodnoty priehybu. Je však dôležité vzorku nepreťažiť a dodržiavať odporúčania normy.
Rýchlosť skúšky ohýbania
Rýchlosť skúšky sa nastavuje podľa požiadaviek normy materiálu - najčastejšie sa volí rýchlosť zaťaženia 1 % za minútu. Tým sa dosiahne priehyb skúšobnej vzorky 1 % za jednu minútu, čo znamená, že na stroji je možné nastaviť rýchlosť zaťažovania 2 mm/min.
Táto testovacia rýchlosť zostáva stabilná počas celého testu.
Požiadavky na skúšku ohybom podľa normy EN ISO 178
Norma priamo nevyžaduje použitie tenzometra na určenie modulu E (modulu pružnosti), ale vyžaduje snímanie dráhy a sily s určitou presnosťou ak nie je možné priame snímanie pomocou snímača deformácie, norma umožňuje tzv. korekčnú krivku. Na skúšobnom stroji sa potom vykoná jedno meranie tuhého telesa, údaje z merania sa uložia a korekčná krivka sa potom odčíta od krivky sily a dráhy pri skúške na skutočnej vzorke. Vďaka softvéru Trapezium so strojom Shimadzu je to veľmi intuitívne.
Ak sa použije snímač výchylky, namerané hodnoty sú o x % presnejšie
Výsledky skúšky ohybom EN ISO 178
Výstupom skúšky ohybom je graf a súbor výsledkov opisujúcich dôležité udalosti pri skúške ohybom.
Podobne ako pri skúške ťahom sa najdôležitejšie výsledky získavajú na začiatku a na konci skúšky.
E - modul pružnosti; E-modulus; Youngov modul - ide o vypočítanú hodnotu, ktorá však vychádza z meraní. Najčastejšie sa používajú dva body, ktoré sa dajú zostrojiť prierezovo. Priesečník pretína krivku v bode, kde predĺženie dosiahne zvolenú hodnotu. Táto metóda je veľmi jednoduchá, ale je citlivá na získané údaje - pretože pracuje len s dvoma bodmi. Preto sa odporúča použiť snímač priehybu.
σfC - napätie pri zmluvnej deformácii - ohybové napätie pri zmluvnej deformácii , ktorá je definovaná ako deformácia rovnajúca sa 1,5-násobku hrúbky h skúšobného telesa.
σfM - pevnosť v ohybe - ako maximálne ohybové napätie, ktoré skúšobný kus vydrží počas ohybovej skúšky